Práca na projekte Comenius pokračuje. Dnes vycestujú štyri
žiačky, ktoré sa učia francúzsky jazyk – Kristína Telepčáková, Kristína Pomykáčová,
Martina Capová a Stanislava Sivčová do španielskej Orihuely. Sprevádzať ich
budú pani učiteľky Grecová, Petíková a Čepová.
Program bude pestrý – jedným z bodov programu bude aj
návšteva domu básnika Miguela Hernándeza. Tu je ukážka prekladu jeho básne Elégia.
Miguel
HERNÁNDEZ
Elégia
(V Orihuele, v jeho mestečku
a v mojom, mi
ako bleskom zrazený
umrel Ramón
Sijé, s ktorým som toľko
mal rád.)
Chcem sa stať
záhradníkom stále v plači,
kde bývaš,
hnojíš zem, už neviem aký,
kamarát duše,
tak priskoro spiaci.
Súc výživou
pre dažde, pre slimáky,
pre organ
môjho bôľu bez nástroja,
poskytnem pre
sklesnuté vlčie maky
tvoje srdce,
nech pijú z tohto zdroja.
Toľká bolesť
sa hrčí v mojom boku,
že pre bôľ ma
aj vdych a výdych bolia.
Strhli ťa
tvrdá päsť, ľad pri útoku,
neviditeľná
sekera, jej kyvot,
surové
postrčenie po prískoku.
Niet objemu
nad moju ranu z clivôt,
nešťastný
osud je mi prameň vzlykov,
viac cítim
tvoju smrť ako svoj život.
Prechádzam po
strniskách nebožtíkov,
bez tepla
ľudí, útech pre ťažidlo,
od srdca k
svojim veciam, plný švíkov.
Tak skoro
zodvihla smrť svoje krídlo,
tak skoro
vstalo ráno, čo ma rmúti,
skoro sa
váľaš v prachu, kde máš bydlo.
Neodpustím to
zaľúbenej smrti,
životu
neodpustím nezáruku,
zemi a ničote
to neodpustím.
Vo svojich
rukách rozpútavam búrku
skál, bleskov
s hrmotnými pochodňami,
smädnú po
pohromách a nesúzvuku.
Zubami chcem
hrýzť hlinu pred očami,
chcem
odpratať zem, všetko preobrátiť
suchými
horúcimi hryznutiami.
Chcem hĺbiť
zem, a tak ťa odpečatiť,
bozkať ťa,
vzácna lebka chabej vlády,
zbaviť ťa
umlčania, sem ťa vrátiť.
Vrátiš sa k
figovníku, do záhrady
a lietať bude
po lešeniach kvetov
tvoja
včelárska duša, čo s tým ladí,
duša
anjelských voskov, námah, vzletov.
Vrátiš sa do
vŕkania radlíc – diela
ľúbiacich
roľníkov, do blízkych svetov.
Tiene obočí
sa mi rozveselia
a tvoja krv
sa pustí do výbehov,
dohadujúc sa
o milej a včelách.
Srdce, tvoj
zamat, zhúžvaný už, s nehou
penami
mandľovníkov volá, túži
po mojom
skúpom hlase ľúbiaceho.
Ja prosím pri
krídlatých dušiach ruží
známeho
mandľovníka zo smotany
o rozhovor o
mnohom, čo ma súži,
kamarát duše,
priateľ milovaný
10.
januára 1936
Preložil
JÁN ZAMBOR
Pre milovníkov francúžštiny:
Poémes de Miguel Hernandez
Poéte "Oriolano"
Poémes de Miguel Hernandez
Poéte "Oriolano"